Trinástka nominovaných na Man Bookerovu cenu za rok 2016 (28.7.2016)

V stredu 27. júla 2016 bol zverejnený širší výber možných nositeľov tohoročnej Man Bookerovej ceny. Je v ňom nový román laureáta Nobelovej ceny, ale aj niekoľko zaujímavých debutov a kníh menej známych autorov. Naopak, nové diela viacerých renomovaných autorov sa do výberu nevošli.

Predsedkyňou tohoročnej poroty najprestížnejšej britskej literárnej ceny je Amanda Foreman, historička, úspešná autorka literatúry faktu, scenáristka a novinárka. K výberu poznamenala, že z hľadiska beletrie máme za sebou „veľmi vzrušujúci rok“, a dodala: „Záber kníh je široký a ich kvalita veľmi vysoká. Každý z románov vyvolal intenzívne diskusie a občas aj vášnivú hádku o očakávaniach, ktoré by román mal alebo dokáže splniť. Romány v tomto výbere sa klenú od historických k súčasným, od satirických k polemickým, a ich autormi sú zavedení spisovatelia aj úplné nové mená. Všetky sú svieže, energické a dôležité. Je to zoznam, z ktorého sa možno oprávnene tešiť.“

Šesť nominovaných titulov napísali ženy, z trinástky autoriek a autorov šesť pochádza z Británie, piati sú z USA, jedna je Kanaďanka a v Južnej Afrike sa narodil laureát Nobelovej ceny J. M. Coetzee, ktorý už Man Booker Prize dvakrát dostal.

Asi najväčšími protipólmi v zozname sú kriminálny triler škótskeho autora Graeme Macrae Burneta pod názvom His Bloody Project, ktorý vydalo škótske nezávislé vydavateľstvo Contraband, a nový román nobelistu Coetzeeho The Schooldays of Jesus (vyd. Harvill Secker), ktorý výjde až v septembri, a teda ho doteraz čítal okrem členov man-bookerovskej komisie len málokto. O Burnetovom románe kritik napísal, že sa jedná „o geniálny triler s mnohými mätúcimi úrovňami, čím pripomína schodisko od Eschera“. Coetzeeho román je „fascinujúcim alegorickým príbehom, v ktorom autor zápasí s veľkými otázkami dospievania, (...) ustavičného zápasu medzi intelektom a emóciami a hľadania zmyslu života“. (Amazon)  Nadväzuje na román The Childhood of Jesus z roku 2013 (slov. Ježišovo detstvo, vyd. Citadella, 2014), ktorý bol prijatý pomerne kontroverzne.

Na cenu už bola v roku 2012 navrhnutá aj Deborah Levy za román Swimming Home, ktorý najprv ťažko hľadal vydavateľa, lebo bol pre trh „príliš literárny“. Román Hot Milk (vyd. Hamish Hamilton), ktorý je na cenu navrhnutý teraz, prijala kritika vrelo. The Guardian ho nazval „silným románom vnútorného života (...) s prenikavým vhľadom a mocným žihadlom, ktoré páli dlho po obrátení jeho posledného listu“.

Škótka Alison Louise Kennedy sa do man-bookerovského výberu dostala so svojím ôsmym románom Serious Sweet (vyd. Jonathan Cape). Je to príbeh londýnskej love story, ktorá sa odohrá v priebehu jediného dňa.

V minulom roku sa v zozname po prvýkrát ocitla kniha z nezávislého vydavateľstva Oneworld a hneď aj cenu získala (pozri text na našom webe). V tomto roku má vydavateľstvo zastúpenie vďaka románu kalifornského autora Paula Beattyho The Sellout, ktorý je „burcujúcou satirou na Ameriku v post-rasovej ére“ (The Guardian).

Do trinástky nominovaných sa dostali aj štyri románové debuty.

Prvým je Hystopia (vyd. Faber & Faber) od amerického poviedkára Davida Meansa. V románe je zobrazený svet, v ktorom na Kennedyho nebol spáchaný atentát a vietnamská vojna sa donekonečna preťahuje.

Ďalším debutom je román The Many (vyd. Salt) od Wyla Menmuira. Hrdinom je muž, ktorý sa odsťahuje do samoty rybárskej dediny v Cornwalle; je to román smútku a izolácie.

Prvý román Bostončanky Ottessy Moshfegh Eileen  (vyd. Jonathan Cape) sa odohráva v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. V ohnisku príbehu je nešťastná mladá žena počas chladnej massachussettskej zimy. Kritik dielo prirovnal k románu Pod skleneným zvonom od Sylvie Plathovej.

Štvrtý debut, román Texasanky Virginie Reevesovej Work Like Any Other (vyd. Scribner), sa odohráva v Alabame v dvadsiatych rokoch. Hrdinom je priekopník elektrifikácie, ktorý je odsúdený za údajnú vraždu človeka elektrickým prúdom. Román lásky a vykúpenia, ťarchy viny a zodpovednosti za rodinu je podľa kritikov prísľubom veľkého literárneho talentu.

Ďalśími Britmi medzi nominovanými sú Ian McGuire za román The North Water (vyd. Scribner), ktorý sa odohráva v šesťdesiatych rokoch 19. storočia, a román Davida Szalaya All That Man Is (vyd. Jonathan Cape), ktorý je podľa Guardianu skôr zbierkou poviedok ako románom.

Kanaďanka Madeleine Thien je na cenu nominovaná za román Do Not Say We Have Nothing (vyd. Granta). Témou sú osudy hudobníkov, ktorí trpeli počas čínskej „kultúrnej revolúcie“ i v období po nej. Zachytáva dve generácie rozvetvenej rodiny: jednu v čase Maovej diktatúry, druhú – detí tých, čo prežili – počas študentských demonštrácii na námestí Nebeského pokoja v roku 1989.

V širšom výbere nominovaných je ešte laureátka Pulitzerovej ceny Američanka Elizabeth Strout s románom My Name is Lucy Barton (vyd. Viking), citlivým príbehom o vzťahu matky a dcéry, ktorý nečakane oživí návšteva v nemocnici.   

Na prekvapenie sa ani do širšieho zoznamu nominovaných na Man Bookerovu cenu nedostali napr. nové romány Iana McEwana (Nutshell), Juliana Barnesa (The Noise of Time), Edny O’Brien (The Little Red Chairs), Thomasa Keneallyho (Shame and the Captives; Australians: Flappers to Vietnam), Dona De Lilla (Zero K) alebo Jonathana Safrana Foera (Here I Am).

Zoznam adeptov na cenu sa zúži 13. septembra na šesť až sedem finalistov. Víťaza, ktorý získa odmenu päťdesiattisíc libier, vyhlásia 25. októbra.   

(Spracované na základe článku z novín The Guardian, vybral, skrátil a preložil Š.O.)