Svetový rok fyziky 2005 – Medzinárodný rok fyziky
Valné zhromaždenie OSN na 58. zasadnutí v júni 2004 prijalo rezolúciu,
ktorou vyhlásilo rok 2005 za Medzinárodný rok fyziky. Vyvrcholilo
ňou úsilie, na ktorého počiatku stál Svetový kongres fyzikálnych spoločností v
Berlíne v roku 2000, kde sa myšlienka Svetového roku fyziky 2005
zrodila. Neskôr ju podporili a schválili Rada Európskej fyzikálnej spoločnosti
(EPS, marec 2001), Medzinárodná únia pre čistú a aplikovanú fyziku (IUPAP,
október 2002) a v novembri 2003 aj Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a
kultúru (UNESCO).
Prečo práve rok 2005? Prečo
práve fyzika?
V histórii každej
vednej disciplíny existujú obdobia, ktoré bez akýchkoľvek pochybností možno
označiť ako hviezdne. Jeden zo zlomových momentov modernej fyziky predstavuje
rok 1905. Vtedy 26-ročný, vo vedeckej obci ešte takmer neznámy Albert Einstein
publikoval štyri zásadné vedecké články. Jeho práce predznamenali
najdôležitejšie objavy obdobia, ktoré po roku 1905 nasledovalo, a položili
základy kvantovej fyziky a teórie relativity, pilierov modernej fyziky a nášho
obrazu okolitého sveta. Zvoliť preto rok 2005 za rok fyziky pripadá nanajvýš
prirodzené.
V roku
1905 pracoval Einstein v patentovom úrade
v Berne. V období od marca do septembra 1905 dokončil dizertačnú
prácu a na zverejnenie v časopise Annalen der Physik zaslal štyri
odborné články.
V prvom článku[1]
Einstein sformuloval a rozpracoval hypotézu, že svetlo, ktoré bolo dovtedy
považované za vlnenie, v skutočnosti pozostáva z diskrétnych „svetelných
kvánt“. Tie sa dnes nazývajú fotónmi. Ukázal tiež, ako možno pomocou tejto
hypotézy vysvetliť viaceré procesy, napr. fotoelektrický jav. Za teóriu
fotoelektrického javu mu bola udelená Nobelova cena za fyziku v roku 1921.
Druhý článok[2]
z mája 1905 rozpracoval matematickú teóriu Brownovho pohybu v rámci
molekulovej kinetickej teórie. Je zaujímavé, že Einstein pravdepodobne
v čase vzniku práce o tomto jave nevedel a predpovedal ho iba na
základe teoretických úvah. Jeho matematické vysvetlenie javu ako dôsledku
zrážok brownovských častíc s atómami a experimentálne potvrdenie teórie
v prácach Jacquesa Perrina priviedli mnohých súdobých skeptikov
k definitívnemu uznaniu reálnosti atómov.
Tretia práca[3]
zásadného významu bola redakcii časopisu Annalen der Physik doručená
v posledný júnový deň 1905. V nej boli sformulované všetky základné
myšlienky revolučnej teórie, ktorú dnes poznáme pod názvom „špeciálna teória
relativity“. Základnými kameňmi teórie boli princíp relativity (nezávislosť fyzikálnych
zákonov od inerciálnej vzťažnej sústavy, v ktorej ich pozorujeme)
a princíp konštantnej rýchlosti svetla vo všetkých sústavách. Z nich
Einstein odvodil známe dôsledky teórie relativity: kontrakciu dĺžok, dilatáciu
časových intervalov, relativistické transformácie súradníc, času
a elektromagnetických polí, atď.
V poslednej práci[4]
z Einsteinovho „annus mirabilis“, zázračného roku, autor rozpracoval ďalší
z dôsledkov teórie relativity, súvis medzi energiou a hmotnosťou
telesa, ktorého vyjadrením je azda najslávnejšia rovnica modernej fyziky, E=mc2
(ktorá sa však v originálnom článku objavuje v trochu inej podobe).
Význam fyzikálnych objavov, ktoré Albert Einstein
uskutočnil pred 100 rokmi, je jednou z príčin, prečo má byť fyzike zasvätený
práve rok 2005. Pre popularizáciu a zviditeľnenie fyziky sa tak zároveň
využíva skutočnosť, že v priebehu 20. storočia sa Einstein stal
najznámejšou osobnosťou vedy v širokej verejnosti – vďaka prevratnosti
svojich myšlienok, vďaka konštantnému záujmu médií a tiež v dôsledku
svojej verejnej a politickej angažovanosti. Anglický historik Paul Johnson
v Dejinách 20. storočia píše: „[...] Z Einsteina sa stal
nadnárodný hrdina, vítaný na všetkých svetových univerzitách, obklopený davom
všade, kde sa objavil, archetyp vedca filozofa, ktorého zamyslenú tvár poznali
stámilióny ľudí.“ V ankete časopisu Time bol v roku 2000 zvolený
za „Osobnosť storočia“.
Ciele Svetového roku fyziky 2005
Hlavným cieľom je počas
celého roka usilovať o zvýšenie informovanosti širokej verejnosti
o výsledkoch fyzikálneho výskumu, jeho úlohe v modernej vede
a technológiách, zvýšiť záujem mladej generácie o štúdium fyziky.
Úlohou fyzikálnej komunity je presvedčiť politikov, novinárov a hlavne
širokú verejnosť o význame fyziky pre spoločnosť, o nutnosti
podporovať fyzikálny výskum, o tom, že fyzika je vedou, ktorá stimuluje
a prináša technologický pokrok, ktorá pomáha riešiť globálne problémy a
výzvy, ktorým ľudstvo čelí na prahu 21. storočia.
Na dosiahnutie uvedených cieľov je možné využiť celý rad najrozličnejších aktivít: lokálne a putovné výstavy o fyzike a jej výsledkoch; kultúrne podujatia, ktoré zdôraznia úlohu fyziky v každodennom živote; rôzne podujatia v školách, univerzitách, výskumných pracoviskách; interdisplinárne konferencie a workshopy; články v mienkotvorných novinách a časopisoch o výsledkoch a úlohe fyziky; plagáty na verejných miestach a v dopravných prostriedkoch; príležitostné poštové známky; programy v rozhlase a televízii; publikovanie informačných bulletinov; prezentácie na webe; atď. Viaceré námety možno nájsť na webovských stránkach Európskej a Americkej fyzikálnej spoločnosti (pozri rámček).
Z pripravovaných akcií a
podujatí
Úvodným podujatím Svetového roka
fyziky 2005 je medzinárodná konferencia pod záštitou OSN, UNESCO, IUPAP a EPS „Physics
for Tomorrow” 13.—15.
januára 2005 v Paríži. Medzi jej účastníkmi je celý rad laureátov Nobelovej
ceny, súčasťou budú aj dve panelové diskusie na témy „Fyzika a socioekonomické výzvy
21. storočia“ a „Vnímanie fyziky vo verejnosti“.
Ďalším vrcholným podujatím roka bude 13. všeobecná konferencia EPS v Berne
(11.–15.7.) pod názvom „Beyond Einstein – Physics for the 21st Century“.
Medzinárodný rok fyziky má byť celosvetovým podujatím, do
ktorého sa zapoja fyzikálne spoločnosti a pracoviská v mnohých krajinách.
Väčšina akcií by mala mať lokálny charakter, zodpovedajúci situácii, potrebám
a možnostiam jednotlivých krajín. Viaceré aktivity však budú mať
medzinárodný rozmer. Z nich možno spomenúť putovnú výstavu „Fyzika ako
kultúrne dedičstvo“, akcie „Hľadanie fyzikálnych talentov“, „Fyzika
osvetľuje svet“, „Fyzikálne príbehy“, „Fyzika hrou“, medzinárodnú súťaž
fyzikálnych plagátov, akciu pre stredoškolákov „Fyzika elementárnych častíc
vlastnými rukami“, medzinárodnú konferenciu študentov fyziky v portugalskej
Coimbre (11.–18.8.), atď.
Svetový rok fyziky 2005 na Slovensku
Koordinátorom podujatí na Slovensku
je Slovenská fyzikálna spoločnosť. Zapojí sa do viacerých spomenutých
medzinárodných podujatí. Ďalej pripravuje informačnú kampaň o Roku fyziky v
médiách, celý rad verejných prednášok, 15. konferenciu slovenských a českých
fyzikov, vydanie príležitostnej poštovej známky, atď. Podrobný plán je uvedený
na jej webovských stránkach (odkazy v rámčeku).
Príležitosť na
popularizáciu fyziky a svojej činnosti nepochybne využijú aj fyzikálne
pracoviská SAV. Fyzikálny ústav SAV už koncom roku 2004 zorganizoval úspešný
Deň otvorenych dverí, ktorý v roku 2005 zopakuje. Bude sa tiež usilovať
informovať širšiu verejnosť o svojich výsledkoch a činnosti vo forme
populárnych článkov v médiách a na svojich webovských stránkach. Aktivity k
Medzinárodnému roku fyziky vyvrcholia v poslednom štvrťroku 2005, kedy si
Fyzikálny ústav SAV viacerými podujatiami pripomenie 50. výročie svojho
založenia.
Štefan Olejník, Fyzikálny ústav SAV
(písané pre Správy SAV)