Kienotéka Štefana Olejníka

Hamlet Benedicta Cumberbatcha

Zážitok. Kino úplne vypredané (okolo 260 miest), trvalo to tri a pol hodiny vrátane 20-minútovej prestávky. Text bol originálny Shakespearov, ale kostýmy súčasné a scéna jednoduchá, ale mimoriadne variabilná a premyslená, častokrát sa diametrálne zmenila len zmenou nasvietenia. Cumberbatch je skvelý herec a jeho výkon bol strhujúci, dobrá bola i Ofélia a Hamletova matka Gertrúda. Zaujímavé bolo ostatné obsadenie, ktoré sa vôbec nesnažilo typovo zodpovedať pôvodnej hre. Napríklad Ofélia bola biela, ale jej brata Laerta hral černoch. (Ich otec Polonius bol tiež biely, mamička v hre nevystupuje, ale v 13. storočí, keď sa príbeh odohráva, asi veľa černošiek po Dánsku nepobehovalo :-)). Podobne jedného z Hamletových priateľov (Guildensterna alebo Rosencrantza) hral herec zjavne indického pôvodu, Horacia zas potetovaný okuliarnatý hipster v rifliach a flanelovej košeli s obnoseným ruksakom.

Celkovo to bolo veľké divadlo, hlavne vďaka Cumberbatchovi. Jeho súčasný (až) kult má pozitívny vplyv: v kine bola iba hŕstka divákov môjho veku, väčšina boli mladí. Pochybujem, že by sa v takom počte zišli na hocijakého Hamleta, väčšinou došli, aby videli Benedicta. Vďaka tomu však spoznali aj celého Hamleta v plnej dĺžke, keďže málokto (alebo nikto) nevyužil prestávku na únik.

Pekné tiež bolo, že počas klaňačky Cumberbatch zastavil potlesk a apeloval na divákov, aby podporovali utečencov. Napr. slovami, že nik neuteká z vlasti, pokiaľ sa preňho vlasť nezmenila na žraločiu tlamu, a že nik nenasadne s malými deťmi do pochybného gumového člna a nevydá sa na more, pokiaľ ten čln a more nie sú bezpečnejšie ako jeho krajina.

Réžia: Lyndsay Turner.

Videné: 22.11.2015, záznam predstavenia londýnskeho National Theatre v kine Nostalgia.

Hodnotenie: ***(*).